Emisie do ovzdušia

Pri energetickom využívaní odpadu býva najviac diskutovaná otázka vplyvov zariadenia na kvalitu ovzdušia.

Všeobecne v rámci spaľovní komunálnych odpadov sú hlavnými zložkami spaľovania odpadu vodná para a oxid uhličitý, popri týchto bežných zložkách spaľovania vznikajú aj v závislosti na zložení odpadov a prevádzkových podmienkach CO, HCl, HBr, NOx, SO2, VOC, PCDD / F, PCB a zlúčeniny ťažkých kovov. V rámci spaľovní komunálneho odpadu budí najväčšie obavy z hľadiska vplyvov na životné prostredie a obyvateľov v okolí spaľovní dioxíny (PCDD / F).

Dioxíny je všeobecný názov pre skupinu toxických polychlórovaných organických heterocyklických zlúčenín, odvodených od dibenzo (b, e) (1,4) dioxínu, obsahujúceho šesťčlenný 1,4-dioxinový cyklus. Väčšinou sa medzi ne radia aj polychlórované deriváty dibenzofuranu. Vznikajú nedokonalým spaľovaním chlórovaných organických látok, prípadne pri spaľovaní akýchkoľvek organických látok v prítomnosti chloridových iónov. Dioxínom je aj v nízkych dávkach pripisovaná teratogenita (vývojová toxicita) a karcinogenita.

Technológia plazmového splyňovania komunálnych odpadov predstavuje z hľadiska vplyvov na ovzdušie jednu z hlavných výhod proti spaľovaniu odpadov v spaľovniach. Emisie u technológie plazmového splyňovania v spojení s kombinovanou výrobou elektriny a tepla sú rádovo nižšie ako u bežných spaľovní. To platí aj v prípade dioxínov. Zatiaľ čo v prípade bežných spaľovní komunálnych odpadov sú dioxíny čistené z výstupných spalín, proces plazmového splyňovania vo svojej podstate predchádza ich tvorbe. Vysoká prevádzková teplota v spojení s nízkou úrovňou kyslíka rozkladajú všetky dioxíny a furány, ktoré môžu byť prítomné v odpade, a eliminujú ich potenciálnu tvorbu.